Môže človek milovať, ak údajne nenávidí?!
Neviem. No jedným som si istá. Nenávidím. No nie tú, ktorá ma obvinila. Nenávidím seba.
Povýšenecká, drzá, neochotná, lenivá, primladá na to všetko. Zranená. Zranená okolím aj sama sebou. Presne taká som, tak sa cítim. V jednej chvíli hrdá na každučký kúsok seba, v inej hrdá na to, že som sa ešte sama neskopala a skúšam to odznova.
Obohranú pesničku počúvam už asi po miliónty krát. Tisíci v tento deň a stále nachádzam nové. Čisté pre jedných, nečisté iným. Zdá sa, len zdá. A málokto ma pozná naozaj.
Primladá, zranená. Bolí. Každý kúsok mojej duše príšerne bolí. Možno konečne cítim boží hnev na vlastnej koži. Ale vybral si krutú cestu. Trestá ma cezomňa samú. No trestá nielen mňa. A to bolí najviac.
Jeden človek mi nedávno povedal : Ak si človek mimovoľne vzdychne, to duša dáva najavo, že čosi nie je v poriadku. A svedomie ticho, prerývane šepká, že čosi treba zmeniť.
Treba. Len ešte neviem čo všetko. Neviem, alebo nemám odvahu?
-rosiie-
Komentáre
rosile